Pred šiestimi rokmi do prístavu v Bejrúte priplávala loď Rhosus naložená 2750 tonami dusičnanu amónneho. Loď sa mala plaviť do Mozambiku, ale keďže majiteľovi lode sa zdal poplatok za preplavenie sa cez Suezky prieplav vysoký, rozhodol sa loď ešte vyťažiť ďalším nákladom a poslal ju do Bejrútu. Dodatočný náklad bol však príliš veľký a nedal sa naložiť. Na to libanonské úrady vyrubili majiteľovi lode pokutu za neprevzatie tovaru a poplatok za státie v prístave. Keďže majiteľ lode nezaplatil, libanonské úrady zaistili loď aj s posádkou. Rusi takto strávili v Libanone 10 mesiacov. Úrady ich po desiatich mesiacoch pustili a majiteľovi zhabali loď a tovar uskladnili v prístavnom sklade. Presne v tom sklade, ktorý pred pár dňami vybuchol. Keďže dusičnan amónny nevybuchne sám od seba, výbuch musel iniciovať nejaký požiar. Ten s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol vo vedľajšom sklade s čínskou pyrotechnikou. Videá tesne pred explóziou ukazujú iskry, oheň a dym vychádzajúce práve z tohto skladu. Na výbuch priemyselného hnojiva poukazuje aj veľký oranžový mrak dymu, ktorý sa vzniesol nad miesto obrovskej explózie. Tento mrak obsahoval jedovatý oxid dusičnatý.

Úrady už začali vyšetrovať, prečo sa v sklade vyše šesť rokov nachádzalo také obrovské množstvo výbušného dusičnanu amónneho bez preventívnych opatrení. Samotný kapitán lode Boris Prokošev k tomu pre BBC uviedol:

„Viezli sme dusičnan amónny. Je to nebezpečná látka, ale nie tak, aby sa nemohla prepravovať. Viezli sme 2750 mechov. Každý vážil tonu. Loď vyplávala z Batumi a išla cez Turecko do Grécka a potom do Libanonu. Nasmerované mala ale do Mozambiku. Tam sme už nedošli, lebo majiteľ lode hľadal ešte nejaký dodatočný náklad na prepravu, aby loď vyťažil, lebo už nemal peniaze na zaplatenie poplatku cez Suezský prieplav. Preto sa rozhodol poslať loď do Bejrútu, kde našiel dodatočný tovar na prepravu. No keď sme tam prišli, ukázal sa byť príliš objemný, aby sme ho mohli naložiť. Loď už predsalen nebola v najlepšom stave.“

Časť posádky tak odišla domov a kapitán Prokošev spolu s ďalšími troma kolegami ostali na lodi s výbušným nákladom. Niekoľko mesiacoch protestovali a obrátili sa aj na súd aby ich pustili z prístavu.

„Libanonske úrady však nedovolili lodi odplávať a loď zhabali, lebo majiteľ nezaplatil pokutu za to, že sme nevzali extra náklad, pre ktorý sme prišli a tiež nezaplatil prístavné poplatky. Takže zhabali loď a nás štyroch mali ako rukojemníkov. Boli sme tam desať mesiacov.“

Prokošev považuje za nemysliteľné, aby niekto takto opustil loď aj s posádkou a nezaplatil. BBC majiteľa lode kontaktovala, no ten odmietol odpovedať. Je ním ruský podnikateľ Igor Grečuškin.

Posádka predala časť paliva a zaplatila právnika. „Po troch mesiacoch súdneho konania libanonský súd rozhodol že môžeme odísť. Pozamykal som všetky kajuty a odovzdal kľúče colníkom v prístave. Úrady v Bejrúte vedeli, že je to nebezpečný náklad a nemá byť preto v prístave. Majiteľovi mali radšej zaplatiť stotisíc dolárov, aby zobral tú loď preč, aby to nemali v prístave. No oni odmietli prepustiť loď. Nie je to nezmysel? Chápem chceli zinkasovať peniaze. No keby boli vedeli, že nastane taká explózia, tak by to neurobili. Náklad bol nebezpečný a mohol kedykoľvek vybuchnúť.“

zdroj: hlavnespravy.sk

Komentáře

Sdílejte