Nie je vôbec ľahké s alkoholizmom bojovať. A nie každý ten boj aj chce podstúpiť. Takým prípadom je aj Jožo. Poznal som ho z redakcie slovenského denníka. Kým denník nebol Mečiarovcami vytunelovaný a po temer 60. tich rokoch jednoducho zo dňa na deň nezanikol, Jožo v ňom pôsobil. Nie síce od samého začiatku, ale niekoľko nie málo rokov určite. Ako vedúci denného vydania. Mal na starosti obsahovú stránku denníka a samotnú redakčnú prácu. Spoznal som ho ako novinársky elév, ktorý mal na starosti zverený región. Na poradách sme sa stretávali každú chvíľu. Spomínam si, že na jednej z našich redakčných porád sme sa s Jožom lúčili. Vo veľkom štýle, ako sa patrí. Odchádzal za hranice bežných dní za reportážami. Ale ešte kým vyrazil na cestu, stihol spláchnuť dolu hrdlom pár pohárov tvrdého alkoholu. U neho to bola ale klasika. Denná norma. “Števo, ja musím piť. Či chcem alebo nie,” rozhovoril sa sám od seba. A tak som sa ho začal pýtať. Nepozorovane, nepripravene. Nemal rád tieto oficiálne rozhovory. Ako hovorieval, “na mne nie je, okrem chľastu, nič zaujímavého…”.

Jozef, kedy si podľahol alkoholu?
– Ja ti takto ani neviem povedať. Občas mám dojem, že ma mama, namiesto mlieka, dojčila “chľastom”. Alkohol ma sprevádza od detstva alebo aj priamo od kolísky. Nefajčím žiadne cigarety či cigary, ale za to výdatne “slopem”. A všetko, čo sa dá vypiť…

Nesranduj…
– Čo nesranduj. Jasne! Skúšal som ešte ako vojak “prezenčky” (Vojenská prezenčná služba, pozn. red.) piť dokonca aj okenu. Ešte nebola takto modrá, ako je teraz. Ktohovie, čo do nej dávajú… To si dáš na pohár krajec bieleho chleba a vyleješ naň okenu. Koľko sa dá. Jasne, že chlieb sa sfarbí do slabej modrej, ale v pohári skončí to podstatné – slabunko modro sfarbený alkohol. Fajnový alkohol. Nedáš si?

Nedám. Ale vďaka za ponúknutie. Jožo, prečo si začal piť alkohol?
– …a čo som mal začať piť?!? Vodu ako ty?!?
(Odmlčal sa.)
– Nie, prepáč, Števo, nechcel som ťa uraziť.Ja ti ani neviem prečo som začal piť ten alkohol. Ale ako tak uvažujem, ty si sám nepriateľ alkoholu, preto ho ani nepiješ. No aj ja som teda tým pádom jeho nepriateľ, ale ja ho ako správny nepriateľ zas pijem. Takto sa mu mstím. A ide mi to náramne dobre.

Uvedomuješ si, že alkoholizmus je choroba?
– Nepoučuj ma…Viem o tom a teraz akože čo…
Myslíš si, že ja sa necítim pod psa? Že necítim vinu, hanbu, že pijem? Ešteže nemám ženu a moja mama už zomrela. Aspoň nemusia vidieť a trpieť so mnou. Jasne, som bezmocný, že pijem, ale nechcem sa toho vzdať. Nemám na to ani dôvod. K čomu by to akože bolo dobré? Ak sa ma teraz chceš spýtať na to, či neuvažujem o liečení, tak neuvažujem. Moje telo si na alkohol už zvyklo, tak mu ho nebudem predsa odopierať. Veď ja sa na to, že si môžem vypiť doslova teším! Tak čo…

Koľko toho denne dáš?
– Čo ja viem? Nikdy som to nepočítal. Pív je denne niekoľko fliaš. To určite. K tomu aj tvrdé si dám alebo vínko. Minule som sám “stiahol” len tak z nudy asi 5 litrov vína a fľašu borovičky. Dobrý som, čo?!?…

Ráno si nemal opicu?
– Vravím, že si moje telo na ten alkohol už aj zvyklo. Ale opica bola riadna. No a ráno som ju neutralizoval ako sa patrí… Alkoholom.

Počuj, Jozef, ako vznikla tvoja prezývka “Červeň”?
– Myslel som, že to ty vieš!…Vidíš môj nos? Ako je sfarbený? No do červena! Tak vznikla moja prezývka. Je to taký môj barometer hladiny alkoholu v krvi. Ak nesvieti do červena, treba “natankovať”.

Viem, že dôvod na naliatie si pohárika sa vždy nájde…
– No to máš pravdu. Ani nevstanem z postele a už si nalievam. Za pohárik. Vyjde slniečko? Treba si naliať “hentoho” svinstva. Zamračí sa? Začne pršať, snežiť? No a? Aj to je dôvod na pitie alkoholu. Jednoducho, dôvod na pitie alkoholu sa vždy nájde. Musí. Minule som to ale prepískol. Asi ma s tadeto vyhodia ako špinavé prádlo. Muška (naša zalamovačka novín) zalomila titulku (prvá strana novín) a ja som do tlače poslal bielu stranu. Kým som na to prišiel, tak bolo neskoro. Ale kto za to môže?! No akože kto! Alkohol…Tu som sa ešte ním dorazil a zobudil sa až ráno…

…a nalial si, že?
– Ako to vieš? Bol si tu?

Nie, ale nie je až taký problém sa dovtípiť….Jožo, ale teraz vážne – alkohol ti nepomáha v práci. Neuvažoval si s ním skoncovať?
– S čím, s alkoholom? Nie si normálny. Ak by som s ním “sekol”, tak určite umriem na otravu alkoholom. Musím dodržovať minimálnu hladinu alkoholu v krvi. Inak je po mne.
Počuj, musím už ísť. Soby a Polárna žiara na mňa čakajú. Bedne s alkoholom sú už naložené, tak môžeme ísť…Len nech sa po ceste nerozbijú. To by bola fakt katastrofa…

Po svojom návrate Jožo napísal ešte pár reportáží a dal sa aj na televíznu dráhu. Zahral si zväčša záporné postavy. Mal na to talent. Jeho alkoholom poznačený červený nos svietil na obrazovke široko ďaleko. Všetci sme ale vedeli, že je to náš kolega ˇČerveň”. A to sa ani nemusel ozvať.

Nedávno som sa dozvedel, že Jožo sa predsa len prepil. K smrti.

Štefan Čambal

(SCa, ceskoaktualne.cz, foto: Pixabay))

Komentáře