Ako dlho ste pôsobili v armáde SR?

Pôsobil som v ozbrojených silách takmer 21 rokov.

Kde konkrétne? Pôsobili ste aj v zahraničných misiách?

Pôsobil som v zahraničných misiách v Iraku, Afganistane, Bosne a Hercegovine, Cypre, Kosove. Na Slovensku som zastával rôzne štábne funkcie.

Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie v armáde?

Počas mojej kariéry som nebol nikdy disciplinárne trestaný, moje služobné hodnotenia či slovenské, alebo medzinárodné vykazovali vždy mimoriadne dobré výsledky.

Obdržal som takmer 18 vyznamenaní a ocenení od popredných zahraničných a aj slovenských vojenských predstaviteľov.

Počas svojej služby ste poukázali aj na viaceré negatíva v armáde. O čo konkrétne išlo?

Upozornil som na negatíva a tým som stúpil na “otlak” mnohým ľuďom, ako napríklad nevyplácanie mzdy vo forme nadčasov, odlišné pristupovanie (aplikácií zákona) k preplácaniu v rôznych organizačných zložkách MO SR  – stredisko riadenia Zvolen. K vyplácaniu došlo až po mojej civilnej  žalobe, ktorej predchádzala písomná výzva od môjho právneho zástupcu, na ktorú reagovali, že neuznávajú moju požiadavku na preplatenie nadčasov a v zapätí to rýchlo zaplatili aj ďalším stovkám ľudí. Žalobu som následne v roku 2017 vyhral aj s úrokmi z omeškania a hrozbe podania trestného oznámenia  – zodpovedné osoby neboli nikdy disciplinárne riešené.

Poukázal som na nezákonné organizovanie kurzu SERE C vo VVP Lešť (organizovanie bolo zastavené až do legislatívnej zmeny v roku 2015) – zodpovedné osoby neboli nikdy potrestané a inšpekcia ministra obrany sa mojim podnetom odmietla zaoberať.

Upozornil som tiež na netransparentné postupy pri výberoch do pozorovateľských misii a štruktúr NATO – nebolo to adekvátne riešené a zodpovedné osoby neboli potrestané.

V súvislosti s mojou nezákonnou izoláciou a postupom počas misie na Cypre som dal niekoľko písomných podnetov, ktoré vo väčšine ministerstvo obrany ignorovalo a odmietlo sa nimi zaoberať. Rovnaký prístup malo ministerstvo obrany aj pri upozornení na porušovanie zákona v súvislosti s porušením zákona vydávaním personálnych rozkazov riaditeľom personálneho úradu ozbrojených síl atď.

Ako reagovali Vaši nadriadení?

Po mojom poukazovaní na nedodržiavanie zákona som začal byť nepohodlný pre svojich nadriadených. Pociťoval som snahy o moje bezdôvodné trestanie a vyslovené čakanie na moje „zakopnutie“.

Boli tam aj iné formy nátlaku, o ktorých sa nebudem zmieňovať, keďže ich neviem dokázať a ministerstvo obrany ich poprie.

Vráťme sa k pôsobeniu na Cypre…

Vzhľadom na moje poukazovanie na porušovanie zákona sa so mnou niesol biľag „že mám divné právne názory“. Každopádne si príležitosť vygenerovali v roku 2015 počas mojej misie na Cypre, kedy som bol prevelený do nezákonnej izolácie z dôvodu vyšetrovania mojej osoby na základe obvinený, ktorých predmet mi bol odmietnutý „prezradiť“.

Počas izolácie, ktorá nemá akúkoľvek zákonnú oporu a vyšetrovanie, ktoré v zmysle Vestníka MO SR č. 17/2008 ako aj Štandardných Operačných postupov misie UNFICYP musí trvať maximálne 7 dní, trvalo 108 dní. Počas tejto doby, mi bolo odmietané potvrdenie ústnych rozkazov písomnou formou o mojom prevelení, zákaze komunikácie, prístupu na moje pracovisko. Na moje písomné žiadosti nebolo odpovedané, resp. mi boli podávané protichodné a zavádzajúce informácie. Moje sťažnosti na priebeh vyšetrovania boli ignorované, rovnako moje upozornenia na stratu hmotnosti 17 kg a zdravotné problémy. Reakciou bolo navýšenie služieb v rozpore so Zákonníkom práce. Aj napriek mojim písomným upozorneniam na nezákonný postup, nereagovali.

Poznáte tvrdenia ministerstva? Čo vám vytkli?

Neskôr mi ministerstvo obrany odmietlo vydať podklady z tohto vyšetrovania z „dôvodu utajenia“ a poprelo samotnú existenciu vyšetrovania aj mojej izolácie, napriek tomu že je v oficiálnych dokumentoch spomínané a odvoláva sa na ňu.

Neskôr bola ich argumentácia, že to bol „zber informácii“ a nie vyšetrovanie. Na moju infožiadosť, ktorá legislatíva rieši „zber informácií“, mi ministerstvo obrany odpovedalo, že daný pojem nepozná a žiadna organizačná zložka tento pojem nepoužíva.

Tréningová misia v Iraku v roku 2005. Na snímke Miroslav Zathurecký (druhý z prava)

Čo nasledovalo potom?

Vzhľadom na to, že toto vyšetrovanie neprinieslo očakávané „ovocie“ bolo zorganizované ďalšie vyšetrovania na základe spisu z úrovne Generálneho Štábu OS SR, ktorý dopredu tvrdil pred začatím samotného vyšetrovania, že som sa preukázateľne dopustil disciplinárneho previnenia a budem repatriovaný. Existencia tohto vyšetrovania mi bola opakovane zatajená a nemohol som sa vyjadriť k prejednávanej veci.

Následne som bol repatriovaný  na základe personálneho rozkazu Riaditeľa personálneho Úradu OS SR z tejto misie z dôvodu disciplinárneho previnenia, ale z dôvodu aby obišli autority OSN – utajili ju, keďže sa k nej musí vyjadriť aj nadriadený po línii OSN – bola táto repatriácia prezentovaná ako bežná rotácia personálu a nemusel som znášať náklady na ňu, čo je samo o seba porušením SOP UNFICYP, ktoré sa v zmysle našej platnej legislatívy musia dodržiavať.

Personálny rozkaz riaditeľa PÚ OS SR bol po mojej žalobe zrušený a vrátený na ďalšie konanie Krajským Súdom Žilina z dôvodu neexistencie dôkazov potvrdzujúcich moje akékoľvek disciplinárne previnenie.

Na Ministerstvo obrany SR ste však predsa len podali aj žalobu. Čo bolo dôvodom?

Na ministerstvo obrany som podal niekoľko žalôb – vo veci nevyplácania mzdy a následne úrokov z omeškania. Bol som úspešný po štyroch rokoch v roku 2017, neskôr som napadol zákonnosť personálneho rozkazu, ktorým ma repatriovali z misie UNFICYP za moje údajné šírenie zlého mena ozbrojených síl. Moja žaloba bola úspešná, lebo neexistoval akýkoľvek dôkaz o mojom disciplinárnom previnení, naopak existovali dôkazy hovoriace o opaku – medaila OSN, pamätná plaketa, medzinárodne služobné hodnotenia ako aj hodnotenie profesionálneho vojaka totiž hovorili o opaku.

Po mojich sťažnostiach a podaní žaloby som bol expresne rýchlo prevelený do posádky Rožnava, tento personálny rozkaz som taktiež napadol v občianskoprávnom konaní a Krajský súd Žilina ho zrušil.

Po zrušení personálneho rozkazu, ktorým som bol repatriovaný z misie UNFICYP vydal riaditeľ personálneho Úradu najprv nezmyselné rozhodnutie o zastavení konania (z dôvodu, že neexistuje legislatíva ktorá rieši spôsob ukončenia pôsobenia v misii). Toto rozhodnutie o zastavení konania, bolo zrušené Krajským súdom Žilina z dôvodu, že nemalo vôbec existovať a vychádza z nesprávneho právneho názoru. Napriek právoplatnosti rozsudku neboli vykonané adekvátne kroky vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina.

Ako ste reagovali na tento postup?

Podal som na Inšpekciu MO SR sťažnosť za nečinnosť riaditeľa personálneho Úradu OS SR zároveň som upozornil riaditeľa personálneho radu listom na právny stav kedy moje vyslanie de iure v misii UNFICYP trvá a žiadal som ho o navodenie zákonného stavu. Dňa 17.10.2016 (niekoľko mesiacov od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu Žilina) vydal riaditeľ personálneho úradu OS SR personálne rozkazy č. 8096 a č. 6449. Časová následnosť vydávania na seba nadväzujúcich personálnych rozkazov príslušnými vedúcimi služobných úradov bola taká, že som bol odvolaný z funkcie vykonávajúcej v misii UNFICYP rozkazom č.8096 z 17. októbra 2016  dňom 23.3.2016 a následne ustanovený na funkciu staršieho dôstojníka práporu RCHBO rozkazom č.6449 z 17. októbra 2016 dňom 1.11.2016. Uvedené personálne rozkazy boli vydané s prieťahmi v rozpore so zásadami logického myslenia, bez časovej kontinuity, porušujúce zákaz retroaktivity, zásadu predvídateľnosti postupu, s aplikáciou nesprávnej právnej normy.

Obrátili ste sa však aj na prokuratúru. Čo nasledovalo?

Obrátil som sa na orgány prokuratúry a podal som niekoľko trestných oznámení. Prokuratúra sa odmietla zaoberať porušením zákona pri vydávaní personálnych rozkazov. Následne som podal sťažnosť na pána prokurátora a bolo mi oznámené, že aj keď bol porušený zákon nemusia sa tým zaoberať a je to na „nich“. Vo všetkých prípadoch mojich trestných oznámení sa či vyšetrovateľ alebo prokurátor nevysporiadali s písomnými dôkazmi a v  odôvodneniach používajú argumentáciu, prekopírovanú zo stanovísk predstaviteľov MO SR, ktorá je ale v rozpore s písomnými dôkazmi a ich vlastnými predchádzajúcimi písomnými vyjadrenými. Ich pochybenia sa snažia skryt pod formulku „nebol úmysel“ Napr. absurdná argumentácia vo veci trestného oznámenia neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného zneužívania právomoci verejného činiteľa

Iné trestné oznámenia voči autorom spisu, ktorý najprv tvrdili o mojom preukázateľnom disciplinárnom previnení (hoci neboli účastníci konania) nebolo nikdy riešené a bolo skryté pod spisovú značku predchádzajúceho trestného oznámenia.

Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s vydaním personálnych rozkazov č. 8096 a č. 6449 bolo taktiež odmietnuté z dôvodu absencie úmyslu človek ktorý je zodpovedný za personalistiku v ozbrojených silách SR a znalosť zákona mu vyplýva z funkčných povinností, je povinný konať v medziach zákona a je na nezákonný stav predtým písomne upozorňovaný vydáva personálne rozkazy bezprizorne s nerešpektovaním platnej legislatívy, výpoveď riaditeľa personálneho úradu SR bola v protiklade s písomnými dôkazmi, ale jednoduchšie bolo pre prokurátora sa stotožniť s jeho výpoveďou, ignorovať písomné dôkazy a v odôvodnení sa nevysporiadať so zásadnými rozpormi medzi realitou a výpoveďou riaditeľa personálneho Úradu OS SR )

Ako kompetentní zdôvodnili, že vás v januári 2017 personálnym rozkazom prepustili?

Nebol som prepustený v januári 2017, ale moje prepustenie bolo realizované k 30.4.2017. Vzhľadom na to, že boli na mňa vyvíjané tlaky a bolo len otázkou času kedy by si niečo iné „našli“, „dobrovoľne nasilu“ som vyjadril môj nesúhlas s dobou služby v zmysle nového zákona.

Ale, má to jedno obrovské ale….Vzhľadom na to, že nikdy nebolo zákonným spôsobom ukončené moje vyslanie v misií na Cypre, na čo som opakovane upozorňoval kompetentných (a z rozhodnutia súdu, ktoré zrušilo rozhodnutie o zastavení konania, ktoré je podkladom na vydanie týchto personálnych rozkazov ), čím de iure moje vyslanie stále trvá, pokladám moje prepustenie za nezákonne, vzhľadom na to že moje prepustenie vychádza z nezákonného stavu. Domnievam sa, že zákonnosť nemôže byť založená na nezákonnosti, nech by tento personálny rozkaz bol akokoľvek zákonný a predchádza mu porušenie zákona. Mám za to, že boli zneužité ustanovenia zákona č. 281/2015 Z.z, ktoré znemožňujú profesionálnym vojakom brániť svoje práva v občianskoprávnom konaní s vedomím pasívneho prístupu prokuratúry, ktorá namiesto riešenia porušení zákona tieto porušenia „zametá pod koberec“.

Napriek Vašim negatívnym skúsenostiam Vám Ministerstvo obrany SR udelilo vyznamenania. Akú činnosť ministerstvo ocenilo?

Moje vyznamenania a ocenenia, ktorých je asi 18, mi boli udelené za moju prácu vykonanú počas môjho pôsobenia v zahraničných misiách aj prácu, ktorú som dlhé roky vykonával na Slovensku.

Okrem slovenských ocenení som bol ocenený aj poprednými vojenskými predstaviteľmi zahraničných armád, ako napríklad Ministrom obrany Českej republiky, Guvernérmi štátov Indiana a Minnesota, gen. Petraeusom (bývalý riaditeľ CIA), významnými predstaviteľmi afganskej a holandskej armády, atď.

Rozhodli ste sa však vyznamenania vrátiť. Prečo?

Rozhodol som sa vyznamenania, udelené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky vrátiť lebo odmietam byť ocenený inštitúciou, ktorá pokrytecky prezentuje dodržiavania zákona, ale je schopná porušiť zákon v takom meradle, ako to bolo v mojom prípade.

Doteraz som využil všetky zákonné spôsoby, ako upozorniť na svojvôľu a porušovanie zákona na tomto ministerstve, odpoveďou mi bolo moja osobná perzekúcia, ignorácia, bagatelizovanie.

Vzhľadom na to, že prokuratúra si neplní svoje povinnosti ako orgán vykonávajúci dohľad nad dodržiavaním zákona na tomto ministerstve, rozhodol som sa o medializáciu môjho prípadu, ktorý nie je ojedinelý a je zrkadlom morálneho a odborného stavu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Osobne sa nemôžem stotožniť, že mám nejaké ocenenia od tejto inštitúcie.

Máte už spätnú väzbu od kompetentných v súvislosti so žiadosťou o vrátenie vyznamenaní?

Vzhľadom na to, že moja žiadosť je absolútne „čerstvá záležitosť“ nemám ešte spätnú väzbu.

(hlavnespravy.sk, foto: Pixabay)

Komentáře