Michelle Siffar žil v stane a spal na drevenej palete. V jaskyni mal aj stôl, stoličku a telefón ako spojenie s vedeckou skupinou, ktorá operovala vonku. Vo výbave mal aj jednu lampičku, ktorá svietila rovnakým mäkkým svetlom, veľkú zásobu zmrazených potravín a niekoľko ton vody. A hlavná vec – nemal pri sebe žiadne hodiny a kalendáre.

 

Jeho úlohou bolo sledovať organizmus, ktorý nevie, či je noc alebo deň a teda „nevie“, či má spať alebo nie. Takto sám prežil Siffar v jaskyni šesť mesiacov. Po celú dobu sa pokúšal pochopiť, ako pracujú jeho biologické hodiny.

V denníku napísal: „Nakoniec som mal dokonalý spánok! Môj organizmus sa teraz sám rozhoduje, kedy spať a kedy jesť. To je veľmi dôležité. My sme si zvykli na 24 hodinový cyklus dňa a noci, ale vnútorné hodiny nášho organizmu dávajú tomuto cyklu o niečo viac – 24 hodín a 30 minút.“ Michelle Siffar vykonával na sebe stále nové experimenty a našiel ideálny vzorec v 48 hodinovom cykle: 36 hodín nepretržitej bdelosti a 12 hodín spánku.

Vedecké práce Michelle Siffara a jeho nasledovníkov pritiahli vedcov z najväčších univerzít z Pennsylvánie a Washingtonu. Vedci skúmali 48 zdravých mužov a žien, ktorí spali priemerne 7 až 8 hodín počas bežného 24 hodinového denného cyklu. Následne ich rozdelili do štyroch skupín.

Prvá skupina boli dobrovoľníci, ktorým nedovolili spať počas dvoch 24 hodinových cyklov.
Druhá skupina spala iba 4 hodiny počas 24 hodinového cyklu.
Tretia skupina spala 6 hodín počas 24 hodinového cyklu.
Štvrtá skupina musela spať presne 8 hodín – ani viac, ani menej počas 24 hodinového cyklu.
Experiment trval dva týždne a počas neho a po jeho skončení všetci účastníci absolvovali testy na rozumovú – psychickú a fyzickú výkonnosť. Výsledky boli nasledujúce: Tí, ktorí spali 8 hodín denne prešli testami s rovnakými výsledkami ako pred experimentom. Tí, ktorí spali 4 a 6 hodín preukázali pokles kognitívnych schopností, pritom problémy rástli s každým ďalším dňom. Teda medzi členmi skupiny 4 hodín a 6 hodín nebol žiadny výrazný rozdiel.

  Americký vědec: Ruský jaderný útok proti USA – 70 milionů mrtvých!

Vedci zistili, že absencia spánku sa môže „hromadiť“. O týždeň každý štvrtý účastník z týchto dvoch skupín, ktorí mali nedostatok spánku, spontánne zaspával na náhodných miestach. Po dvoch týždňoch účastníci skupiny, ktorí spali len 6 hodín, vykazovali rovnaký deficit produktivity ako tí, ktorí nespali dva dni a dve noci po sebe. Čiže, pokiaľ spí človek 6 hodín počas dvoch týždňov, tak jeho rozumové a fyzické schopnosti klesajú na úroveň, akoby nespal 48 hodín v kuse.

Doktor Sergej Jaroš z Centra medicíny a spánku z Výskumného ústavu fyziológie Ruskej akadémie vied, hovorí, že spánok je dôležitejší ako jedlo. Podľa neho je spánok nielen oddych, ale aj aktívny proces, počas ktorého dochádza k syntéze látok potrebných pre dennú aktívnosť. Spánok je potrebný na obnovenie psychiky človeka. Nedostatok spánku spôsobuje aj zvýšenie hmotnosti, pretože potrebný hormón na rozklad tukov je produkovaný v nedostatočnom množstve. Tento hormón je u detí zodpovedný aj za proces rastu.

(biosferaklub.info, foto: Shutterstock)

Komentáře