Čo má spoločné hnutie Occupy Wall Street s gréckou imigračnou politikou? Prezidentská kampaň Hillary Clintonovej s pro-potratovým hnutím v Írsku? Americké hnutie Black Lives Matter s európskymi politikmi podporujúcimi masovú imigráciu z Blízkeho východu a afrických krajín? Zdanlivo nič. A predsa je tu jeden spojovací prvok: George Soros a jeho peniaze.

Kam až siahajú nitky tohto muža a čo je účelom tak štedrého financovania aktivít po celom svete? Na tieto otázky sa pokúša nájsť odpoveď Caroline B. Glick vo svojom článku nazvanom “Sorosova kampaň globálneho chaosu”. Článok uverejnil The Jerusalem Post.

Glick si všíma, že mainstreamové americké médiá takmer ignorujú kauzu úniku tisícov e-mailov zo Sorosovej Open Society Fundation a pripomína, že skrze túto organizáciu Soros napumpoval v posledných dvoch desaťročiach miliardy dolárov do rôznych neziskových organizácií, nielen v USA , ale doslovne po celom svete. Z uniknutých dokumentov vyplýva, že magnát daroval viac než 30 miliónov dolárov skupinám podporujúcim Hillary Clintonovú v prezidentskej kampani, čím sa stal jej najväčším súkromným darcom. Ako konštatuje Glick, je možné, že toto je príčina silnej mediálnej podpory prezidentskej kandidátky a nezáujmu médií o kauzu uniknutých e-mailov.

Autorka článku si kladie taktiež otázku či všeobecne známy fakt, že George Soros štedro podporuje rôzne ľavicové hnutia, nespôsobuje efekt u niektorých žurnalistov, že pre stromy nevidia les a pokúša sa dobrať k podstate a zmyslu tak štedrého sponzoringu.

Prvá vec, ktorá podla Glick udrie do očí je megalomanstvo. Megalomanstvo v tom zmysle, že “žiadny kút planéty nezostal nedotknutý Sorosovým “filantropickým” projektom.” Aj keď tieto rôzne projekty nemajú na prvý pohľad nič spoločné, pri hlbšom pohľade nájdeme spoločný prvok: “oslabujú schopnosti národných a miestnych orgánov západných demokracií obhajovať zákony a hodnoty svojich národov a spoločností,” píše Glick. A ďalej pokračuje: “Všetky obhajujú slobodné trhy, či už ide o trhy finančné, ideologické, politické alebo vedecké. Robia to v mene demokracie, ľudských práv, ekonomickej, rasovej, či sexuálnej spravodlivosti a ďalších vznešených ideálov. Inými slovami, ich cieľom je rozvrátiť západné demokracie a znemožniť vládam udržať poriadok, alebo spoločnosti udržať si svoje jedinečné hodnoty.”

Glick to názorne nevysvetľuje na príklade amerického hnutia Black Lives Matter. Toto hnutie za minulý rok získalo od Sorosom ovládaných spoločností 650 000 dolárov. Až dovtedy požívala polícia v spoločnosti vysoký rešpekt “ako domáci ekvivalent armády.” Čo sa stalo po objavení BLM? Hnutie sa ukázalo ako “sociálna sila, ktorá zmenila politickú podporu polície” a to tvrdením, že americká polícia nie je silou dobra, ktorej úlohou je udržiavať poriadok, ale nástrojom útlaku belochov voči černošskému obyvateľstvu. Ak polícia vymáha právo v prevažne afro-amerických komunitách, je to prezentované ako neodmysliteľne rasistický čin. Glick vysvetľuje, že logickou odpoveďou polície je za prvé demoralizácia ich príslušníkov, ktorí sú sami kriminalizovaní, za snahu udržať ich mestá bezpečné pred zločincami a za druhé neochotu použiť prinucovacie prostriedky v situácii, ktorá to vyžaduje zo strachu, že budú obvinení z rasizmu. Takže radšej preferujú nečinnosť.

Glick sa venuje aj otázke imigrácie. Z uniknutých e-mailov vyplýva, že Soros zasahoval do európskych volieb, aby dosiahol zvolenie politikov, ktorí podporujú otvorené hranice pre migrantov z arabského sveta a štedro podporuje novinárov, ktorí “súcitne referujú o imigrantoch.” Sorosove skupiny sa podľa Glick snažili ovplyvniť aj rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu ohľadne nelegálenej migrácie z Mexika a splupracovali s “moslimskými a inými skupinami, ktoré démonizovali Američanov a Európanov, ktorí sú proti otvoreným hraniciam. Cieľom neriadenej imigrácie je stav: keď “by štáty nemali mať možnosť chrániť svoju národnú identitu.”

Sorosove aktivity sa zameriavajú aj na zničenie dlhoročných spoločenských noriem v západných spoločnostiach. Ním financované skupiny stoja za tlakom na uzákonenie homosexuálnech manželstiev, ale aj za snahou “používať unisex toalety.”

Glick končí svoj článok vyhlásením: Západné spoločnosti si musia uvedomiť spoločný základ Sorosových aktivít. Musia si uvedomiť, že jedinou odpoveďou na tieto premyslené podvratné kampane, je stáť si za svojimi národnými právami a individuálnym právom na bezpečnosť. Musia stáť za národnými inštitúciami zaisťujúcimi bezpečnosť v súlade so zákonom a podporovať a brániť svoje národné hodnoty a tradície.

(KPa, hs.sk, Foto: Antonio Scorza / Shutterstock.com)

Komentáře