Minulý piatok vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová na konferencii vo Florencii prehlásila, že „svet sa nachádza v zmätku” a Európa „potrebuje profesionálnu armádu”.

Nasledujúci deň v podcaste nemeckej kancelárky Angely Merkelové bolo oznámené, že EÚ už „dosiahla obrovský pokrok vo vojenskej spolupráci”.

Čo je tu dôležité. Samotná koncepcia európskej armády sa objavila už v 50. rokoch minulého storočia. Spoločná politika v oblasti obrany je popísaná v Lisabonskej zmluve. Ale v priebehu ďalších desaťročí zostali tieto plány na papieri, pri živom a akcieschopnom NATO a pri nepochybnej americkej hegemónii.

Po Trumpovom nástupe k moci sa situácia začala prudko meniť. Už v novembri 2017 celá Európska únia (s výnimkou Veľkej Británie, ktorá EÚ opúšťa, Dánska, ktoré sa nezúčastňuje spoločnej obrannej politiky, a taktiež Malty, ktorá je podľa ústavy neutrálnym štátom) prijala plán činnosti pod názvom Stála spolupráca v obrannej oblasti — PESCO. Projekt predpokladá rozsiahlu spoluprácu krajín vo vojenskej oblasti vrátane unifikácie a „harmonizácie” obranných stratégií, vyčlenenia vojenských jednotiek pre špeciálne operácie a pripravenosti robiť spoločné misie.

Zároveň téma „európskej armády” prestala znieť vo vystúpeniach európskych predstaviteľov tlmene. Prezidenti a najvyšší úradníci vrátane Jeana-Claudea Junckera začali hovoriť o „obrannej suverenite” Európy nie ako o vysnenom cieli, ale ako o nevyhnutnej perspektíve.

Odstúpenie USA od jadrovej dohody s Iránom rozhodne podnietilo tento proces. Ako uviedol bývalý nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel, Európa nechce byť „vegetariánom s množstvom problémov vo svete mäsožravcov”.

Je potrebné pripomenúť, že americké víťazstvá na Blízkom východe poškodili práve Európanov — k nim sa nahrnuli utečenci zo zničených území Sýrie a Líbye. Na nich dopadol hlavný teroristický útok desaťročí organizovaný IS, ktorý vznikol následkom víťazstva USA v Iraku.

A k tomu je potrebné pridať chaotickú Ukrajinu, stále menej prozápadné Turecko a nebezpečenstvo nového palestínsko-izraelského a iránsko-izraelského konfliktu (k zhoršeniu situácie vo všetkých týchto miestach prispeli priamou cestou práve USA).

  EU má další "skvělý" plán, jak vydírat členské země k přijímání uprchlíků

…Američania z pochopiteľných dôvodov z európskeho kurzu na obrannú nezávislosť radosť nemajú. Úradné osoby vo Washingtone vyzývajú európskych partnerov, aby „neporcovali bezpečnosť”. Washingtonu sa nepáči, že sa podľa slov veľvyslankyne USA v NATO Kay Bailey Hutchisonovej PESCO stane „protekcionistickým strojom EÚ”. Pretože spoločné európske obranné budovanie povedie k zníženiu dodávok amerických zbraní do Európy. Totiž k stratám zbrojárskych spoločností USA.

Je potrebné zdôrazniť, že v celej rade otázok obranného priemyslu doteraz nie je jasno. Napríklad Nemecko chce, aby sa ho aktívne účastnilo čo najviac členských štátov. Niektoré členské štáty EÚ však nielen že nie sú pripravené k obrannej integrácii, ale budú ju najskôr sabotovať. Ide predovšetkým o východoeuróspke republiky, ktoré síce dostali značnú časť prostriedkov zo spoločných fondov, ale pritom sa politicky orientujú iba na USA. Napríklad Poľsko je v priamom konflikte ako s Bruselom, tak i s Berlínom.

Okrem toho Európa musí byť morálne pripravená k vykonávaniu vojenských operácií bez účasti USA. Áno, Francúzi s tým viac-menej uspeli (spomeňme si na operáciu v Mali), ich činnosť však neodporuje záujmom USA, ale najskôr prebieha s ich súhlasom.

Samotná tendencia je však očividná. A až bude proces dovedený do logického konca, hlavnými porazenými budú práve tie štáty, ktoré sa spoliehali práve na odchádzajúci „americký” svetový poriadok. Budú to proamerické východourópske štáty, ako je Poľsko a postsovietske republiky typu Gruzínsko a Ukrajina snažiace sa schovať pod „dáždnik NATO”, píše na záver Mirzajan.

(hlavnespravy.sk, foto: Shutterstock)

Komentáře