Bezpečnostný analytik Tomáš Visingr si myslí, že v Európe by sme sa mohli dočkať vzniku nových štátov, a to v to dokonca v nie tak vzdialenej budúcnosti.

Separatistické hnutia, ktoré požadujú nezávislosť jednotlivých oblastí v členských štátoch Európskej únie, ako napríklad Katalánsko v Španielsku či Benátky v Taliansku, majú stále viacej podpory.

V súčasnosti je v ”móde” zo všetkého viniť Kremeľ, Visingr však tvrdí, že za silnejúce hlasy po nezávislosti môže práve politika Bruselu.

„Naopak tým, čo spolu s financiami a hodnotami hrá zrejme najväčšiu úlohu, je samotná Európska únia a správanie tamojších činiteľov. To, že v mnohých krajinách rastie podpora tých, ktorí chcú Úniu oslabiť, prípadne rovno rozpustiť, má zákonitý odraz v tom, že v mnohých regiónoch rastie podpora tých, ktorí už nechcú zostať v oných štátoch. Centrálne vlády tak pôsobia pri pohľade z regiónov podobne ako ´Brusel´ pri pohľade z jednotlivých štátov. Inak povedané, narastá túžba preniesť (prípadne vrátiť) rozhodovanie na nižšiu úroveň, takpovediac bližšie k ľuďom,” píše Visingr vo svojom komentári na českom servery Echo24.cz.

Ako prvý príklad uvádza španielske Katalánsko. Tam by sa referendum o nezávislosti mohlo konať už 1. októbra 2017. Toto referendum síce bolo síce Španielskym ústavným súdom zakázané, ale regionálna vláda aj tak naďalej pokračuje v jeho prípravách. Visingr označil postup španielskej vlády za neefektívny až kontraproduktívny, pretože zákazy a hrozby z Madridu môžu pravdepodobne za nárast podpory nezávislosti.

Visingr sa zameral aj na Bavorsko, kde sa na ”výslnie” dostala znovu Strana Bavorska. Bavori dávajú často najavo nespokojnosť s migračnou politikou nemeckej centrálnej vlády, takže hlasy po nezávislosti sa ozývajú čoraz častejšie. Visingr zdôraznil, že v Bavorsku taktiež narastajú obavy, že ”západne (z väčšej časti kresťanské) hodnoty v Nemecku prehrávajú boj s multikulturizmom a islamom.”

  Rakouský biskup odmítá stavění plotu proti uprchlíkům

Bezpečnostný analytik vo svojom komentári spomenul aj ”temné sily z Kremľa”. ”Hocikedy sa taktiež hovorí o spojitosti separatizmu s aktivitami Ruska, v tomto prípade sú to však len špekulácie, poprípade prianie, ktoré je otcom myšlienky. Niekto skratka vidí (alebo chce vidieť) ”temné sily” z Kremľa za všetkým, čo spôsobuje problémy,” myslí si Visingr, ktorý ale dodáva že pokiaľ niečo také naozaj funguje, tak len veľmi okrajovo.

V závere svojho komentára sa ešte zameral na dva štáty, a to Belgicko a Grónsko. Visingr tvrdí, že pokiaľ by Brusel nebol hlavným mestom EÚ, Belgicko by sa vraj už dávno rozpadlo na dva štáty, pretože Flámi a Valóni žijú skôr vedľa seba než spolu.

Čo sa týka Grónska, tak tam svoje ”zohrá” globálne otepľovanie. Tento ostrov patrí Dánsku, a často je označovaný ako jeho ”chudobný príbuzný,” no karta sa začína obracať. V dôsledku globálneho otepľovania sa stávajú čoraz dostupnejšie mnohé bohaté ložiská na suroviny, a mnohé prieskumy tvrdia, že do roku 2025 by mohlo mať Grónsko najvyššie HDP na obyvateľa na svete. Takže v Grónsku sa rozbiehajú debaty o tom, ako toto bohatstvo chrániť.

(KPa, hs.sk, Foto: Shutterstock)

Komentáře