Waleed al-Husseini, palestínsky utečenec a zároveň spisovateľ žijúci vo Francúzsku vydáva svoje štvrté dielo pod názvom Francúzska zrada (Un trahison française). V knihe sa autor venuje vzťahu medzi terorizmom a radikálnym islamom. O knihe sa s autorom rozprával týždenník Valeures actuelles. V rozhovore padli zo strany al-Husseiniho veľmi tvrdé slová na adresu francúzskych ľavicových politikov, ktorí podľa neho vedome spolupracujú s radikálnym islamom kvôli získaniu voličských hlasov moslimského elektorátu.

Na otázku ako sa stalo, že sa vo Francúzsku rozvinul radikálny islam, Waleed odpovedá, že existuje mnoho kanálov, “netušené prepojenia”, ktorými preniká islamizácia do Francúzska. Ako príklad uvádza niektoré známe aféry. “Je to spojenie niektorých lokálnych a národných politikov s politickým islamom. Najbolestivejší a najprekvapujúcejší je fakt, že tieto spojenia realizujú ľudia a hnutia, ktoré sa označujú za progresívnu ľavicu a hlásia sa k laicite, ale kvôli volebným hlasom hladkajú politický islam. Títo ľudia prispievajú k vytváraniu podhubia pre politický islam… Od konca 80. rokov sa Francúzsko neprestáva podriaďovať islamizácii, pod zásterkou zachovania občianskeho mieru. Ale zatiaľ pošliapáva svoje hodnoty, rýchlo a nezvratne stráca svoju slobodu bez toho, aby získalo občiansky mier.

Týždenník sa autora pýta o aké “netušené prepojenia” sa jedná. Autor vysvetľuje, že ide o kultúrne asociácie podporované radnicami, pričom sú si tieto vedomé, že v skutočnosti ide v prvom rade o náboženské spoločnosti. To isté platí aj v prípade charitatívnych organizácií. Ako ukážkový príklad uvádza Waleed prípad odborovej organizácie, ktorá pred voľbami do odborovej rady rozdala zamestnancom kalendáre s časom modlitieb v továrňach. “Aby získali moslimské hlasy, zaviedli modlitby do tovární. Nakoniec vrcholom je servilita niektorých médií voči politickému islamu. V mene “spolunažívania” tieto médiá skresľujú realitu a zastierajú hrozbu.“

Autor sa v knihe venuje i trom formám džihádu: globálny politický džihád, ekonomický džihád a nakoniec individuálny džihád. Teroristické organizácie nie sú jedinými predstaviteľmi džihádistov. Každý moslim má povinnosť šíriť islam, čo vlastne znamená individuálny džihád a cez jeho nositeľov vyčerpávať nepriateľa. Ako príklad uvádza to množstvo individuálnych útokov, ktoré Francúzsko zažilo v posledných rokoch. Tieto útoky znamenali mobilizáciu tisícok policajtov a agentov, čo viedlo k určitému vyčerpaniu.

Teóriu individuálneho džihádu rozpracoval Sýrčan Abou Moussab al-Souri, vlastným menom Moustapha Abdelkader Sitt Mariam Nassar. Tento človek, ženatý so Španielkou a vlastniaci španielsky pas, bol organizátorom atentátov v Madride 11 marca 2004. Vo svojej knihe “Výzva na islamský odpor” odkazuje k formám džihádu. Tieto útoky majú okrem iného za cieľ i poškodiť ekonomické a bezpečnostné prostredie krajiny a tým zhoršiť ekonomiku, čo zodpovedá ekonomickému džihádu.

  EU: Ankara posílá do Evropy jen „nemocné a negramotné" uprchlíky!

Ako východisko vidí al-Husseini v reforme islamu: “Ale obnova sa nesmie obmedzovať iba na texty. Problém je predovšetkým v zavedení sekularity do občianskeho života, čo pravdepodobne zmení pohľad moslimov na ich zakladajúce texty. V skutočnosti je nemysliteľné, aby sa tieto historické texty aplikovali na každú dobu a každé miesto. Čo sa týka mešít, tie by museli slúžiť iba ako miesta modlitby a nie sa premieňať na politické platformy a miesta indoktrinácie tak, ako je tomu dnes vo Francúzsku.“

(KPa, hs.sk, Foto: Shutterstock)

Komentáře

Sdílejte